Územie Čelár, Kirti a okolia obýval človek už v dobách predhistorických. Dokazujú to archeologické nálezy z doby kamennej, bronzovej i železnej.
Doba kamenná. Nálezy z Čelár sú zo staršej doby kamennej-paleolit. Ide o oštepy z obdobia mladého paleolitu /38 000-8 200 rokov pred. n.l. Z mladšej doby kamennej- neolit /5 000-2000 pred n.l./. Ide o kultúru s lineárnou keramikou nálezy v katastri obcí Čeláre, Bušince, Kováčovce, Zombor a i. Ľud tejto kultúry sa zaoberal roľníctvom. Pracovné nástroje boli dokonale vybrúsené vyhladené a používali sa pri love a v hospodárstve. Nálezy kamenných brúsených sekierok v Čelároch. V Kováčovciach sa našli okrem črepov aj prasleny a kamenné sekerky.
Doba bronzová. Staršia /2 000- 700 pred n.l./. Hatvanská kultúra v Kováčovciach v polohe Hradište- odkiaľ pochádzajú nielen črepy, ale aj dve plastiky, ktoré znázorňujú hovädzí dobytok ako symbol plodivej sily. Z neskorej doby bronzovej nižinné sídlisko v Kováčovciach- kyjatická kultúra. Nálezy sekerky s tulajkou.
Doba železná- nálezy halštatské /700-400 pred. n.l./ z Kováčoviec. Z doby železnej laténskej /1 stor. pred n.l./ pochádza nález kopije z Čelár.
Z etník, ktoré sa v regióne Novohradu vystriedali, zmienku zasluhujú kelti prišli na prelome 4. a 3.stor. pred n.l./. Udivili svojou vyspelou spoločenskou organizáciou, výrobnou technikou a peňažnou výmenou tovarov /biatek/. Žiarivé pohrebiská boli objavené napr. v Prši a Rátke a nálezy v Maďarsku.
Skýtsko- dácke nálezy z pohrebiska z Kováčoviec /2.-1. stor. pred n.l./ i z Čelár sa dostali pred prvou svetovou vojnou do Maďarského národného múzea v Budapešti.
Začiatkom nášho letopočtu osídlili región Kotíni /spracúvali hlinu už na hrnčiarskom kruhu/. Ďalšie tri storočia tu prebývali Kvádi /v Poiplí predstavovali spojovaciu líniu s germánskymi kmeňmi/. Nasledovalo obdobiesťahovania národov/. v rámci ktorého v 6.storočí nášho letopočtu objavujú Slovania /o čom svedčia archeologické nálezy v Želovciach/. Do tejto prehistórie sa zapísali aj Avari /podľa slovansko-avarského pohrebiska v Prši prítomní boli do konca 9.stor.n.l./. Z veľkomoravského obdobia sú známe sídliská v chotári obcí Kováčovce a Vrbovka. Archeologický prieskum /r.1955/ na polohe Silaška /k.ú. Čeláre/, na západnom úpätí horského výbežku v blízkosti sútoku Glabušovského a Zomborského potoka na sídlisku objavil nálezy črepov z 9.-10.storočia. Pri západnom okraji Kirťa /k.ú.Čeláre/ v priestore madzi záhradou kaštieľa na V, potom na Z a cestou na S objavil sídlisko s nálezmi črepov z 9.-10.storočia.7 Nálezy z obdobia slovanského a nástupu maďarských bojových družín. Pramaďari sem prišli v druhej pol. 10.storočia. Prišelci buď splynuli s domácimi obyvateľmi, alebo si zachovali status osobitnosti. V Čelároch a okolí to boli Polovci /Palócok/.
V 10.-11. storočí sa etabloval národnostný uhorský štát., do ktorého sa postupne začlenil aj Novohrad. Prvá písomná správa o tomto regióne pochádza z roku 1108, keď sa ako župan uvádza Slauic /bolo to v období, keď uhorským kráľom bol Koloman, vládol v rokoch 1095-1116/. Základom komitátu bolo rozsiahle domínium s centrom na hrade Novohrad /Nógrád/. Podľa tzv. Bzovíckej listiny z roku 1135 obsahujúcej súpis majetkov tohto kláštora /ktorý založili komes Lambert s manželkou Žófiou v r. 1124-1131, kláštor pôvodne patril benediktínom / patrili k ním aj sedem popluží pôdy/asi 120 ha/ na oboch stranách Ipľa v Kirti /Kurt/ pri Čelároch, ďalej majere v Kosihovciach a Neninciach. Tieto majetky Lambert /Lámpért/ z rodu Hontpaznan zdedil, kúpil alebo získal donáciou /od kráľa Ladislava/. Uvedené pozemky daroval kláštoru v Bzovíku/v Honte/ roku 1135. V listine sa uvádza:“ 1135 praedium Kurt ad 7 ar. iuxta Ipul habens fen. et. nemus ex utraque pt.“
Prédium označovalo hospodárstvo, ktoré mal zemepán resp. kláštor vo vlastnej réžii. Hospodárili na ňom vlastnými prostriedkami, pričom využívali prácu ľudí v sluhovskom postavení. Prédium postupne nadobudlo charakter dediny. Kirť vo forme Kurt sa spomína v rokoch 1274 Kurt Zatha, r. 1292-98 super t. Kyrt, 1327: Botho de Kyrth, 1327: t.Kyworth-Kyrth, 1329 p.Kyurth aj s mlynom, 1373 Kyurth.
Podľa maďarských etymológov miestny názov Kürt je odvodený od staromaďarského kmeňového názvu. Slováci v Ipeľskej kotline prevzali názov Kurt /r.1274 Curth, 1373 Kyurth vo forme Kirť. Kirť /Kürt/ v stredoveku bola samostatná obec, spustla za tureckých vojen na prelome 16.-17.storočia, potom ako osada patrila rozličným zemepánom.
V dokumente kráľ Belo IV. daroval ostrihomskému arcibiskupstvu pozemky zničená Tatármi ako Zlievce, Rendava pri dedine Bušince, pozemky pri dedine Čeláre /Chalar/. Dokument bol vydaný 14.októbra 1244, potvrdené v Ostrihome 13.októbra 1245. Dedina Čeláre sa spomína aj v roku 1262 , kde sa spomína farár Peuce de Chalar. 11 Coplon z Čelár/de Chalar/ v r. 1292-1298 sa súdil s Marcelom Varsányim o pozemky v Kirti. 14.januára 1295 Coplon za pozemok v Kirti zaplatil 10 Mariek v striebre. 12 Novohradský komitát koncom 13.storočia nahradila zemianska stolica.
V prvej polovici 15. storočia súčasťou uhorskej politiky sa stali nové prvky, ako boje s Turkami, po vypuknutí husitského hnutia aj boje s husitmi. Nároky Habsburgovcov na uhorskú korunu, ktoré sa prejavili zvolením za uhorského kráľa Albrechta Habsburského /1437-1439/ i jeho syna Ladislava Pohrobka/1440-1457/. V roku 1434 sa spomínajú Čeláre vo forme Chalard. V listine rímskeho cisára, kráľa Uhorska,Česka,Dalmácie, Chorvátska atď Žigmunda. datovanej na sviatok sv. Gála v Prahe. Jednalo sa o čiastku majetka vdovy prepošta Jána de Chalard.
V roku 1441 vojská Jana Jiskru z Brandýsa ovládli celé novohradské Poiplie obsadili Vacov a začali ohrozovať Novohrad.
7.septembra 1451 vojská Jana Jiskru z Brandýsa porazili početnejšiu uhorskú armádu Jána Hunyadiho v bitke pri Lučenci. Z tohto obdobia sa traduje aj lokalita medzi Čelármi a Bušincami „Várhegy“ –Hradný vrch.
Konsolidácia nastala až po nastúpení Mateja Korvína/1458-1490/, ktorý potlačil zvyšky bratríkov. Po porážke uhorských vojsk pri Moháči/1526 počas ktorej zahynul aj uhorský kráľ Ľudovít II./. Turkom sa otvorila cesta na inváziu do Uhorska. Podľa dohody medzi súperiacimi kráľmi r. 1539 Novohrad patril do politicko- vojenskej kompetencie a sféry Jána Zápoľského. Turci v r. 1542 obsadili Vacov a začali ohrozovať Novohrad.
Kráľom v tomto období bol Ferdinand I./vládol v r. 1540-1564/.
Turci už v roku 1544 obsadili hrad Novohrad. Do konca júla 1552 Turci obsadili Šahy, Balassagyarmat, Sečany/Szécsény/,Hollokő a Bujak čím sa ipeľská obranná línia rozpadla.
Osobitne sa zmienime o pevnosti v Bušinciach/3,5 km vzdialené od Čelár/. Žigmund Balassa/zomrel 1459/ do malej pevnosti pri Ipli v Bušinciach za kapitána poveril Mihálya Tertsiho, vedľa Istvána Zahayho a Andreja Nagya. Turecký vezír Ezunuch s 300 jazdcami a 300 pešiakmi z hradu Hollokő prišli dobyť pevnosť v roku 1552.Turci po obsadení hradu Fiľakovo/1553/ vytvorili Sečiansky sandžák, kde bola zaradená aj dedina Kirť. V roku 1593 cisárske vojská oslobodili hrady Fiľakovo,Divín,Modrý Kameň a ď. čím veľká časť Novohradu sa zbavila dočasne Turkov. Turecká okupácia bola spojená s veľkým utrpením obyvateľov a spôsobil značné zadržanie vývinu hospodárstva. V roku 1598 v Čelároch zemepánom bol Ferenc Kéry,manželka Eufrózina Kádayová,bola už v r. 1600 vdovou, mali dcéru Annu. Výsledok pätnásťročnej vojny, zakotvený v mieri uzavretom roku 1606 pri ústí Žitavy, bol pre Novohradskú stolicu priaznivý. Oslobodené územie Novohradu sa opäť stalo súčasťou kráľovského Uhorska. Skutočný mier však nenastal. Turci stále znepokojovali Novohrad, pustošili a podrobili si dediny. Po páde Nových Zámkoch roku 1663 sa podarilo Turkom zmocniť aj hradov na južnom území v Novohradu /Ďarmoty, Novohrad, Sečany, Buják, Hollokő/. Turecká nadvláda v Novohrade sa definitívne skončila až po oslobodení Budína v roku 1686. Územie Novohradskej stolice sa členilo na štyri slúžnovské okresy/nazývali ich podľa slúýnych.
Stavovské povstania.
17.storočie bolo vyplnené bojmi medzi súperiacimi mocenskými skupinami habsburskej ríše. Prerástla opozícia uhorských stavov proti vláde Habsburgovcov do stavovských povstaní. Uhorské stavy neboli spokojné ani s vojenskou kráľovskou protitureckou aktivitou. Stavovské povstanie viedol Štefan Bočkai. Ku koncu 30 ročnej vojny/1644/ začal ďalší odboj sedmohradský vojvoda Juraj Rákóczi, ktorý začiatkom apríla 1644 táboril pri Sečanoch/Szécsény/.V roku 1683 Turci boli porazení a postupne sa stiahli z územia Novohradu. Sedliacka solica sa vymanila spod právomoci šľachtickej stolice. V rokoch 1624-28 Štefan Horváth Voixt dal do zálohy pozem-ky Győrgyővi Főldvárymu, ktorý 20.mája 1626 zobral do zálohy pozemky Borbály Bernátfiovej v Čelároch. 17.marca 1653 začal súdny spor proti Istvánovi Voixthovi, za násilníctvo v chotári obce Čeláre /Chyalar/.
Počas bojov časť poddaných z Čelár dezertovala. Posledný protihabsburský odboj viedol František Rákóczi II v rokoch 1703-1711. Povstalci boli 26.9.1703 v Sečanoch. Počas r. 1706 sa kurucké vojská niekoľkokrát presúvali po trase Balassagyarmat-Sečany. Vojská zásoby doplňovali aj v okolitých obciach, na úkor miestnych obyvateľov.Údaje o obci Čeláre a Kirti /ktorá spustla počas tureckých vojen/ zo 17. storočia máme z listín kapituly z Egri a zo zápisníc Novohradskej stolice .12.marca 1600 na zasadnutí Novohradskej stolice v meste /oppidum/ Losonc /Lučenec/ Juraj Horváth /nobilis/ v zastúpení vdovy bývalého zemepána Ferenca Kéryho / rod. Eufrozóny Kádayovej/ zakazuje obyvateľom Veľkých Zlieviec, Čelár, Bušiniec, Veľkých Stracín a Vrbovky vnikať do území obcí/possessio/ Nagykér, Malé Zlievce a Megyer. Z týchto území brať osoh a rúbať drevo. 8.júla 1602 podobne sa zakazuje obyvateľom Čelár /Csalárd/ vnikať a brať osoh z prédia Galgóc. 16.decembra 1602 v mene Márie Dobraviczkej /nobilis/ Pál Trombitás/egregius/ sa zakazuje v dedine Csalárd predávať, kupovať pozemky Tomáša Zsambokré- thyho/nobilis. Z uvedených listín vieme, že pozemky mali v Čelároch a Kirti aj zemepáni nižšieho rangu. V roku 1675 Čeláre mali 6 poddanských domácností.Z cirkevných desiatok vieme / aké plodiny tu pestovali/ o kostole a zvonoch sa dozvedáme z kanonických vizitácií z r. 1674 a 1688/
20.februára 1658 pred kapitulou v Egri Anna Rotthyová manželka egregiusa Gábora Halmyho dáva splnomocnenie pre majetok v Kirti pre Istvána Vamossyho a Istvána Bogdána. 5.júla 1661 Ferenc Hanvay zanechal záväť pre manželku Juditu Moczáryovú zemepánku. Uvádza sa aj zemepánska kúria v Kirti a k nej patriaca pustatina-samota Zubor. Už koncom 17.storočia boli zaznamenané úteky poddaných do nižšie položených , ale i iných stolíc. Bola to forma odporu poddaných proti zemepánskemu útlaku, vykorisťovaniu a v nejednom prípade aj proti náboženskému prenasledovaniu. Napr. do Hontianskej stolice z Čelár ušiel Juraj Hučovkin do Senohradu /Bozoky/. V roku 1720 sa vysťahovalo na Dolnú zem z okresu Modrý Kameň vyše 200 rodín. Konkrétne napr. z Čelár 16 rodín, z Glabušoviec/2/, Malých Stracín/10/, Obeckova/7/ z Veľkých Zlievec /34 rodín/ atď.
Urbárska regulácia
Ako východiskový materiál pre poznanie dejín Čelár v období rozkladu feudalizmu slúžia ústredné súpisy z rokov 1715 , 1720 a ďalšie. V Čelároch sa v tomto období rozrástlo najmä vinohradníctvo. Po roku 1725 sa v okolitých obciach vrátane Čelár a Kirti usadili aj Židia a Rómovia a Nemci. Touto kolonizáciou nejedna obec nadobudla nový národnostný charakter.
Kaštieľ luisézny bol postavený v Čelároch šľachtickým rodom Prónayovcov okolo roku 1770.
Územie Novohradskej stolice sa v druhej pol. 18.storočia delilo na 4 okresy. Čeláre patrili do Modrokamenského okresu. Sídlom stolice do roku 1790 bol Lučenec, potom trvalo Balassagyarmat. Kirť patrila zemepánskemu rodu Hellenbachovcov. Rod Prónayovcov získal r. 1536 šľachtickú listinu od kráľa Ferdinanda I. Michal Prónay dostal donáciu na Čeláre a Trebeľovce. V rokoch 1782-1785 sa Čeláre spomínajú pod názvom Czollár vel Csallár.
V rokoch 1784-87 sa uskutočnil aj prvý spis obyvateľov Uhorska. Pre obec Čeláre- Csalár sa vykazuje: 47 domov, 63 rodín, 366 obyvateľov, cudzincov 3, skutočný počet obyvateľov 369. Korabinský vo svojom lexikóne v r. 1786 uvádza, že v Čelároch sa v tomto období používala maďarčina, ale i slovenčina.
V roku 1797 v Čelároch bol vystavaný nový rímskokatolícky kostol. Koncom 18.storočia sa v obci vybudovala kúria. Prízemná bloková budova s arkádou vo vstupnej časti. Ľudia v Čelároch sa tomto období zaoberali hlavne poľnohospodárstvom, chovom dobytka a vinohradníctvom.
Čeláre v období 1848 – 1918
Z významných udalostí, ktoré v polovici 19.storočia mali dosah na Čeláre, nemožno obísť revolúciu v rokoch 1848-1849. Maďarská politická reprezentácia za ťažiskový problém považovala štátno-právne usporiadanie monarchie, presnejšie povedané samosprávu Uhorska. Vláda nemala síl na pacifikáciu Uhorska, ani maďarská armáda- honvédi do ktorého vstupovali aj občania z Čelár a okolia - na zabezpečenie zvrchovanosti krajiny. V septembri 1848 boli vzatí do maďarskej armády štrnásti vojaci z Čelár. 24.marca 1849 boli cisárske vojská porazené v bitke pri Lučenci honvédskymi vojskami vedenými Lajosom Beniczkým. 31.mája 1849 Ferncz Repeczky vydal nariadenie o ľudovom povstaní a nástupe domobrancov. Prínosom týchto udalostí bolo, že poddaní z Čelár a Kirti stali slobodnými, súkromnými roľníkmi aj keď trvalo ešte desaťročie, kým sa podarilo segregovať panský, sedliacky a komunálny majetok. Do súkromného vlastníctva jednotlivých roľníkov prešla orná pôda a lúky, ktoré po generácie obrábali. Pasienky a lesy prešli do spoločného užívania miestnej komunity.
Druhou udalosťou s dosahom na obec bolo tzv. rakúsko-uhorské vyrovnanie roku 1867. Uhorsko získalo rozsiahlu samosprávu (vlastne autonómiu) spoločný zostal len panovník, zahraničná politika, armáda a mena. V tejto súvislosti sa aj v Čelároch začali objavovať nové fenomény. Účasť obyvateľstva na správe verejných vecí rozšírila. V roku 1870 Čeláre boli zaradené do volebného obvodu Balassagyarmat, s miestom volenia v obci Hugyag. Čeláre mali už 548 obyvateľov. Z nich právo voliť malo 63 obyvateľov.
Národnosť obce podľa jazyka a konfesie roku 1875: Čeláre sa uvádzajú ako maďarská obec - polovecká, v ktorej žije 390 katolíkov, 24 evanjelikov, 6 izraelitov spolu 420. Ipoly-Kürt (Kirť): maďarská obec, 106 katolíkov, 6 evanjelikov, 8 izraelitov, spolu 120 obyv. Analýza obyvateľstva žijúceho z poľnohospodárskej produkcie v roku 1910: Počet obyvateľov 419, v poľnohospodárstve pracuje 158 obyv, vlastníci pôdy 48, pomáhajúci členovia rodiny 21, sluhovia v poľnohospodárstve 47, sluhovia v osobitných službách 19, robotníci 41, mladší ako 16 rokov 8, iné činnosti 1, z poľnohospodárstva živení 261. Profesijná štruktúra remesiel a živností v roku 1910: počet kreatívne činných 10, z toho 3 kovoprofesie, 4 odevníci a obuvníci, pohostinstvo 1, domácke remeslo 2. V Čelároch sa dlho udržala tradícia pletenia košíkov, tkanie kobercov, známe bolo aj kováčske remeslo.
Majiteľom ďalšej kúrie na území obce je Endrődy Ferenc. Pozemky Prónayovcov a ích kúriu prevzal Botlik János, od ktorého kúriu kúpil gróf Keglevich István roku 1909. Ku ktorej na základe vlastného projektu postavil poschodový kaštieľ a pripojil 25 holdový park. Medzi pozoruhodnosti kaštieľa patrili: knižnica (4 000 zväzkov kníh), zbierka mincí, starých pečatidiel, miniatúrnych predmetov - podobizní, vejárov, zbraní (napr. meč Jána Hampa zo začiatku 16.storočia) a rodinná obrazáreň.
Čeláre počas I. svetovej vojny (1914 – 1918)
Prvá svetová vojna priniesla prehĺbenie sociálnej biedy v obci. V roku 1915/16 každý muž od 17 do 50 rokov, zdravotne spôsobilý musel nastúpiť do vojenskej služby, po mesiaci výcviku odchádzali vojaci na front. Polia obrábali starci, ženy a deti. 11.novembra 1918 sa skončila I. svetová vojna, ktorá priniesla početné obete aj z radov obyvateľov obce Čeláre. Pripomína to pamätná tabuľa.
Čeláre v medzivojnovom období (1918 – 1938)
1918 – koniec štvorročného krviprelievania. Z frontu sa vracajú tí, ktorí môžu ale veľmi veľa ich tam zostalo na veky. Mnohí sa vrátili iba po rokoch keďže padli do zajatia. S novým elánom sa rozbiehajú práce v obci ale letné počasie skríži plány trpiaceho obyvateľstva. 5. Júla zasiahla obec vlna studeného vzduchu, takže teplomilné rastliny pomrzli a klasy v údoliach zostali bez zŕn. V rokoch 1918 – 1920 je u nás premenlivé a nestále obdobie, pretože obec patrí buď prívržencom Bélu Kuna alebo legionárom prezidenta Masaryka. V roku 1921 vážna hospodárska kríza ochromuje štát aj obec. Ešte nie je ustanovený poriadok, hospodárstvo a priemysel je ale v rukách rýchlozbohatlíkov. Ani konečné utvorenie hraníc medzi štátmi neprináša želaný efekt.
V roku 1927 sa dokončuje výstavba kasárne. V roku 1937 sa v chotáry obce popri hraniciach budujú na obranu vlasti betónové bunkre. V roku 1938 sa rozbieha mašinéria nemeckého fašizmu, ktorá otriasla celým svetom. Po obsadení Rakúska prichádza rad na Československo. Podľa Mníchovskej dohody obyvateľstvo maďarskej národnosti sa pričleňuje k Maďarsku. Maďarské vojská v novembri prekračujú Ipeľ a už 8. Novembra patria Čeláre k Maďarsku.
Čeláre počas II. svetovej vojny (1939 – 1945)
Počas šiestich rokov kedy Čeláre patria k Maďarsku sa toho veľa nezmenilo. V roku 1941 veľa ľudí narukuje k vojsku a idú na ruský front bojovať za Hitlerove záujmy. Od septembra 1944 sú ťažké časy – vojaci sa neustále striedajú (raz Nemci, potom Maďari a Rumuni). V decembri je front už veľmi blízko, začína sa blížiť streľba z diel. V septembry dochádza k odstrelu línií v Balašských Ďarmotách a obyvateľstvo je ukryté v pivniciach. 29. decembra sa nastalo ticho – obyvatelia sa osmeľujú a vychádzajú z úkrytov. Nemecké línie ustupujú. Onedlho sa obyvatelia dozvedajú, že obec obsadili Rusi, presnejšie 23. armáda druhého Ukrajinského frontu a štvrtá Rumunska armáda. Teda tohto dňa 29. Decembra večer o 23. hodine bola naša obec oslobodená. Skončila hrôza a útrapy obyvateľstva. Nastal čas aby sa každý zapojil do budovania obce. V tomto roku je počet obyvateľov 527, počet domov je 117, rozloha obce je 2169 katastrálnych holdov.
Čeláre po oslobodení (1945 - súčasnosť)
V roku 1946 sa v škole ruší vyučovanie v maďarskom jazyku. V tomto roku Kirť osídľujú obyvatelia slovenskej národnosti. Rok 1948 je rokom Februárového víťazstva ktoré je medzníkom v našej histórií. Vládu berie do rúk pracujúci ľud a nastáva znárodňovanie majetku. Zriaďujú sa Miestne Národné Výbory (MNV) a občania maďarskej národnosti si môžu vydýchnuť lebo prestáva ich bezdôvodné prenasledovanie. V Malých Zlievcach sa otvára stredná škola ktorú navštevujú aj žiaci z Čelár. V roku 1950 sa sídlo školy premiestňuje do Bušiniec. V roku 1952 sa zakladá Jednotné roľnícke družstvo (JRD) v obci. Roku 1954 sa zriaďuje Ústav sociálnej starostlivosti pre dospelých v Kirti. Roku 1955. 20. mája prebieha proces elektrifikácie obce. V Kirti sa zavádza elektrická energia – najskôr do Ústavu sociálnej starostlivosti a potom aj do ostatných domácností. V roku 1961 dostáva obec premietací stroj. Kino funguje do roku 1964, potom už končí nakoľko väčšina domácností nakupuje televízne prijímače. 27. apríla 1961 kupuje aj obec pre mládež nový televízny prijímač. V povojnovom období sa ľudia z Čelár začínajú združovať do spoločenských organizácii: Československý zväz mládeže (ČSM), SOKOL (zväz športovcov), CSEMADOK (Československo – maďarský kultúrny zväz robotníkov ), Červený Kríž (ČK), Zväzarm (Zväz spolupráce s armádou). V roku 1969 vo februári nastala reorganizácia ČSM (Československý zväz mládeže) na SZM (Slovenský zväz mládeže). Kultúrno-spoločenské aktivity v obci pomaly ožívajú vzniká obecné amatérske divadlo. 18. júla 1970 navštívil našu obec kočovný cirkus. V roku 1971 sa v našej vlasti konečne po siedmich rokoch konali voľby. Došlo k zlúčeniu troch obcí: Čeláre, Zombor a Glabušovce zo sídlom v Čelároch. Rok 1973 sa nesie v znamení 25. výročia víťazného februára. S tejto príležitosti organizácie národného frontu prijímajú záväzky na skrášľovanie obcí, členky zväzu žien ďalej nacvičili celovečerný kultúrny program. Rok 1974 sa niesol v znamení 30. výročia SNP. O kultúrny program sa postarali žiaci školy ako aj členky Zväzu žien (SZŽ). V tomto roku sa uskutočnila aj generálna oprava školy. V júli a auguste bol zriadený v obci ďalší park. V roku 1981 sa ukončuje rekonštrukcia kostola. V roku 1992 prebehla oprava vnútornej časti kostola a rezbárske práce. V júni tohto roku končí svoju činnosť obecná škôlka. V roku 1999 je schválená výstavba modlitebne v Kirti. V roku 2000 23. mája sa koná vysvätenie Lurdskej jaskyne v Čelároch. V roku 2001 je počet obyvateľov 502, z toho 300 mužov a 202 žien. Pracujúce obyvateľstvo 149, z toho 79 mužov a 70 žien. Podľa národnosti: k slovenskej národnosti sa hlási 228obyvateľov, k maďarskej 178, k rómskej 5 a k českej národnosti 4 obyvatelia.
V roku 2003 bola schválená cezhraničná spoločensko-kultúrna spolupráca medzi obcou Čeláre a maďarskou obcou Ludányhálászi. Obec Vrbovka ponúka pre našu obec prihlášku do mikroregiónu Ipeľská dolina a poslanci tento krok schvaľujú. V roku 2005 v máji sa zavádza separovanie domového odpadu. V roku 2006 v novembri prebieha rekonštrukcia strechy kostola.
Historické dokumenty:
100.výročie vysvätenia kaplnky v Kirti
English contact
